Problémy hokejových klubov sa dajú ľahko vyriešiť, tvrdí prezident slovenskej hráčskej asociácie

Problémy slovenského hokeja sú úzko späté s domácou ligou. V uplynulých dvoch sezónach postupne pre finančné ťažkosti skončili tri kluby. Teraz je k tomu blízko MsHK Žilina.

V lete 2016 prišli o licenciu v Piešťanoch, následne počas ročníka 2015/16 odstúpila Skalica a minulé leto nezvládli chod klubu najmä vďaka nevyrovnaným záväzkom voči hráčom v Martine.

Všetky tieto prípady takto ale nemuseli dopadnúť. V rozhovore pre ŠPORT.sk prezident Slovenskej asociácie hráčov ľadového hokeja (SIHPA) JUDr. Oliver Pravda povedal, že je to všetko o nastavení pravidiel.

Ako funguje SIHPA?

„Fungujeme ako únia hráčov, ktorá ma svoju štruktúru s výkonným výborom. Hráčov zastupujeme pred Disciplinárnou komisiou SZĽH. Ak má niekto nedoplatené mzdy, vyžiadame si od nich zmluvy, ktoré zanalyzujeme. Každému povieme, kto má na čo nárok a čo je sporné.“

„Následne im odporučíme, akým spôsobom majú postupovať. Tiež za nich komunikujeme s klubmi, lebo mnohí nevedia, aké majú práva v situáciách, do ktorých sa dostanú. Následne im pomáhame vypracovať dokumenty alebo výzvy klubom. Ak dospejú do štádia, že chcú podať žalobu, pomôžeme im aj s tým, prostredníctvom advokátskej kancelárie.“

Prečo sa rok čo rok dejú situácie s problémami vyplácania peňazí hráčom zo strany klubov?

„Všetko je to o pravidlách, ktoré sa dajú jednoducho nastaviť. Potom nebude dochádzať k tomu, že na konci sezóny sa zistia nedoplatky v podobe desaťtisícov eur hráčom na výplatách. V zmluvách sa to dá veľmi jednoducho nastaviť. Viacero vecí je možné vyriešiť. Záleží len na správnych rozhodnutiach kompetentných ľudí, či už v rámci Pro-hokeja alebo SZĽH. K nim stále ale neprichádza, keďže Pro-hokej je súkromná akciová spoločnosť, ktorej akcionármi sú kluby. V niektorých veciach, kde je to potrebné, by totiž títo akcionári museli hlasovať sami proti sebe, čo nedáva zmysel.“

Čo je podľa vás najlepšie riešenie na túto situáciu?

„Prikláňam sa k tomu, čo v jednom z rozhovorov deklaroval pán Šatan, že Pro-hokej by mal ísť pod Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH). Išlo by v podstate o nezávislý orgán, ktorý by mohol nastaviť balans medzi záujmami klubov a hráčov.“

NAVRHUJÚ ZÁCHRANNÝ BALÍČEK

Viete predostrieť konkrétny návrh?

„Áno. Napríklad ak si dohodne klub s hráčom určitú odmenu, tak celá táto odmena musí odísť na účet hráča. Toto by mal Pro-hokej na konci sezóny skontrolovať.  Potom podľa toho, či hráčovi prišlo na účet toľko peňazí, ako má napísané v zmluve, Pro-hokej odporučí alebo neodporučí udelenie licencie. Pokiaľ sa stane, že hráč poruší zmluvu, klub by mal od neho žiadať zaplatenie pokuty. Tú by mu však nemohol automaticky strhnúť z výplaty, ktorú mu má poslať.“

Ako je to nastavené teraz?

„Momentálne to funguje opačne – keď sa klub rozhodne hráčom nevyplatiť peniaze, tak im len oznámi, že na základe neuspokojivých výkonov dostávajú pokutu napríklad 50 percent z odmeny. Túto pokutu klub započíta proti odmene hráča a klub im ju rovno strhne z odmeny. V minulej sezóne napríklad HC Košice udellili pokuty svojim hráčom za neuspokojivé výkony v čase, keď boli druhé. S klubom aj hráčmi sme sa stretli a táto situácia sa našťastie vyriešila. Pomohlo by aj to, keby hráči každý mesiac priebežne Pro-hokeju nahlasovali, či majú načas vyplatené peniaze, aby vedel Pro-hokej pri rozdeľovaní zisku po sezóne lepšie reagovať.“

Preberali ste to aj Richardom Lintnerom?

„Áno, už počas minuloročnej krízy martinského hokeja sme sa s ním stretli, kde bol aj zástupca martinských hráčov Branislav Rapáč. Navrhli sme riešenie, aby sa v budúcnosti niečo podobné neopakovalo. Presnejšie išlo o to, aby si kluby vytvárali spoločný záchranný balíček z peňazí, ktoré dostávajú od Pro-hokeja. Ročne je to pre každý klub do 100-tisíc eur. S týmito peniazmi môže Pro-hokej zaobchádzať tak, aby mohol hráčom peniaze vyplatiť namiesto klubu. Samozrejme, prebrali sme aj iné riešenia a dospeli sme k tomu, že riešenie existuje. Realizáciu konkrétneho opatrenia ale podľa našich informácií Pro-hokej neprijal a nijaký záchranný mechanizmus nevznikol.“

Prečo to takto kluby nechcú robiť?

„Môžme sa len domnievať. Ja si myslím, že Pro-hokej uprednostnil iné veci a na toto nezostal čas. A z časti aj preto, že nebol vytvorený dostatočný tlak verejnosti, hokejového hnutia a médií na Pro-hokej, aby vytvoril takéto riešenie, ktoré hráčom pomôže. A teraz prišiel taký istý moment ako pred rokom. Po ukončení licenčného konania SIHPA bude opäť iniciovať vytvorenie takéhoto mechanizmu a verím, že tento rok sa to pohne.“

Narážate v tomto prípade na problémy Žiliny?

„Áno, ale hlavne na systematické riešenie tohto problému, keďže pomaly každú sezónu musíme riešiť to, že nejaký klub končí a nevyplatí hráčov. Licenčné konanie v rámci Pro-hokeja je totiž voči klubom benevolentné. Moja skúsenosť s licenčným konaním je taká, že keď sme nahlásili pohľadávky hráčov Pro-hokeju, tak ten sa opýtal dotyčného klubu, či uznáva konkrétnu pohľadávku hráča. Ak ju klub neuznal, tak Pro-hokej považoval takúto pohľadávku za spornú, odporučil udelenie licencie klubu a hráčovi odporučil aby si svoju pohľadávku, nakoľko je sporná, vymáhal na súde.“

„S hráčmi Žiliny sme v kontakte, nahlásili nám pohľadávky presahujúce 60.000 EUR. Súpis týchto dlhov sme zaslali Pro-hokeju. Najnovšie informácie hovoria o tom, že Pro-hokej pozdržal udelenie licencie jednému klubu, predpokladáme, že Žiline, pričom Pro-hokej bude požadovať od Žiliny, aby zaplatila hráčom aj zvyšok nezaplatených odmien do konca platností ich zmlúv. O tomto má Žilina predložiť Pro-hokeju do 19.7. doklady a to nás teší.“

RIEŠENÍM ARBITRÁŽNE SÚDY

Ako sú na tom ostatné kluby?

„Bohužiaľ, dlhy evidujeme aj v iných kluboch. Tam podľa všetkého Pro-hokej takýmto zásadným spôsobom nepostupoval. Ďalší problém je ten, že na Pro-hokeji neexistuje orgán, ktorý dokáže rýchlo rozhodnúť spory medzi hráčom a klubom. Tým pádom sa hráči musia obrátiť na súd, čo je príliš zdĺhavé.“

SZĽH zrejme podobné orgány nemá, je to tak?

„Áno. Nemajú nič také, čo by mohlo podobné problémy ohľadom financií vyriešiť. Ale existoval – hokejový arbitrážny súd. Vznikol na kongrese, kde pán Nemeček odstúpil. Ten orgán však SZĽH nikdy neuviedol do fungovania.“

Prečo?

„Oficiálny dôvod je ten, že pre zväz by bol tento orgán drahý a išlo by o náklady navyše. Ako dôvod tiež uvádzali, že nemajú na to priestory, nad čím sa dá len pousmiať. Preto ho rok nato kongres zase zrušil. A to je presne ten súd, ktorý by tieto problémy rozhodol v priebehu niekoľkých dní. Teraz sa všetko musí riešiť prostredníctvom civilných súdov, ktoré sa ťahajú minimálne rok. A tam sa stráca akákoľvek efektivita. V zahraničí je úplný štandard, že národné zväzy majú arbitrážne súdy. Ide najmä o futbalové zväzy. Tam, kde to tak nie je, tak tieto súdy zastrešujú národné olympijské výbory.“

Slovenský olympijský výbor (SOV) nemá ambíciu niečo podobné zriadiť?

„SOV sa chce stať strešnou organizáciou slovenského športu a v súčasnosti sa u nich aj v tomto zmysle upravujú stanovy. Jedna z vecí, ktoré by mohli pomôcť stať sa SOV lídrom v rámci slovenského športu, je aj zriadenie takéhoto súdu. Mám informácie, že na pôde SOV táto debata už prebehla.“

ZÁKON O ŠPORTE NA POSLEDNÚ CHVÍĽU ZMENILI

 

Koncom mája sa stretli predstavitelia SZĽH s ministerkou školstva Martinou Lubyovou. Na stretnutí sa zúčastnili šéf slovenského hokeja Martin Kohút a generálny manažér reprezentácií Miroslav Šatan.

Počas stretnutia sa obe strany vtedy dohodli na podpore Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu hokejovej mládeži v podobe využívania Národného športového centra.

Podľa Olivera Pravdu však verejnosti ušlo, že na tlačovej konferencii sa riešilo aj to, ako sa budú riešiť podmienky a povinnosti pre kluby vyplývajúce zo znenia Zákona o športe.

Podľa nich totiž budú musieť kluby od nového roka začať platiť za svojich hráčov odvody.

„Pani ministerka to vtedy zhrnula veľmi výstižne. Podľa nej bol tento zákon prijatý takýmto spôsobom, aby išlo o zosúladenie slovenskej legislatívy s európskymi štandardmi, lebo v celej Európe je už desaťročia štandard, že športovci sú zamestnanci,“ prezradil prezident SIHPA.

V súčasnosti však mnohí činovníci klubov tvrdia, že týmto spôsobom to máloktorý z nich finančne utiahne. Oliver Pravda však potvrdil, že o novinkách všetci vedeli už tri roky, čo však nie je dostačujúce.

„Upozorňujeme na to už od nášho vzniku v roku 2016. Tento zákon platí od 1.1.2016 a už odvtedy mali byť hráči evidovaní ako zamestnanci. Len do konca tohto roku nemuseli platiť odvody. Od 1.1.2019 ale už kluby musia platiť odvody za svojich hráčov tak ako všetci ostatní zamestnávatelia na Slovensku. Podľa ministerky Lubyovej kluby mali dostatok času na to, aby sa na to pripravili.“

Klubom sa tak navýšia náklady na chod aj o 40 percent. Všetko ale v prvom znení Zákona o športe bolo v poriadku.

„Na poslednú chvíľu z neho však vypadli niektoré nástroje, ktoré mali klubom pomôcť k tomu, aby to celé zvládli a mali dostatok financií na platenie odvodov. Štát by sa mal teraz zamyslieť, aby klubom pomohol.“

KTO JE OLIVER PRAVDA

 

Právnik a bývalý hokejista. Špecializáciu na medzinárodné športové právo získal počas štúdia na ISDE v Madride a na Cambridge University. Pracoval pre najväčšiu slovenskú advokátsku kanceláriu, kde zastupoval najmä popredných slovenských futbalistov a spolupodielal sa na príprave Zákona o športe a komentára k Zákonu o športe.

 

Taktiež pôsobil v prestížnej medzinárodnej advokátskej kancelárii, ktorá bola lídrom v oblasti medzinárodného športového práva v Ázii. Po návrate na Slovensko pôsobil ako predseda Legislatívnej komisie SZĽH a v súčasnosti zastáva post člena Legislatívno-právnej komisie Slovenského olympijského výboru.

Share Button