Jednotka draftu skončila na ulici

Osemdesiate roky boli v NHL v znamení Edmontonu Oilers. Klub získal päťkrát (1984, 1985, 1987, 1988 a 1990) Stanleyho pohár.

Značka Oilers patrila medzi najžiarivejšie športové kluby na svete. Stelesňoval ju najlepší hokejista histórie Wayne Gretzky, ale aj ďalšie hviezdy Mark Messier či Jari Kurri. V tíme figurovalo aj iné zaujímavé meno – Joe Murphy.

JOE MURPHY KEDYSI ZÍSKAL STANLEYHO POHÁR, OTRASY MOZGU HO VŠAK POSLALI NA DNO

Kanadského rodáka si v pozícii jednotky draftu 1986 vybral Detroit, najlepšie roky však prežil v Edmontone. Za Oilers odohral tri sezóny (1989 až 1992). V ročníku 1991/92 dosiahol osobný rekord, keď nazbieral v 80 zápasoch základnej časti 82 bodov, v play-off pridal v 16 štartoch ďalších 24 bodov.

Pravý krídelník strávil v profilige štrnásť sezón. Dokopy odohral 779 zápasov v základnej časti s bilanciou 528 bodov (233+295). Kariéru ukončil až na začiatku nového tisícročia ako 34-ročný.

Mohlo by sa zdať, že si počas kariéry zarobil dostatočnú sumu peňazí na solídne živobytie a športový dôchodok. Už počas kariéry mu však robili problémy časté zranenia, najmä otrasy mozgu. „Sú hrozné. Keď som utrpel najvážnejší, bolo to peklo,“ povedal pre drydennow.com Murphy, ktorý utrpel po jednom z tvrdých bodyčekov fraktúru lebky.

NEPAMÄTAJÚ SI DNI ANI TÝŽDNE

V minulosti v NHL neplatilo, že po tvrdých úderoch do hlavy museli kluboví lekári pozorne preverovať hráčov zdravotný stav. Hokejista si po ataku zvykol dať na bolestivé miesto vrecko s ľadom a po chvíľke na striedačke opäť hral.

Viacero hráčov sa po rokoch priznalo, že si nepamätajú dni, ba dokonca týždne z úsekov vo svojich životoch. Niektorí na to doplatili a spáchali samovraždu. Smutným príkladom je Derek Boogaard, bývalý vychýrený bitkár a v rokoch 2005 až 2010 ochranca hviezd Minnesoty Wild.

Murphyho kariéra upadala každým útokom na hlavu. Bol síce technicky vyspelý hráč, no v časoch, keď po zámorských klziskách brázdilo ľad viacero bitkárov a tvrdých chlapíkov, sa atakom neubránil. Nežiadúcimi údermi sa jeho zdravie zhoršovalo.

„Vždy, keď som šiel do fyzického kontaktu, točili sa mi po ňom okolo hlavy hviezdičky. Ku koncu kariéry stačilo, aby som niekoho narazil na mantinel a už som sa cítilzle,“ spomínal v rozhovore pre zámorskú stránku Joe Murphy.

V sezóne 1999/2000 ho zdravie a excentrická povaha približovali čoraz viac ku dnu. Boston ho suspendoval a vymenil do Washingtonu. Tam sa už márne snažil nadviazať na žičlivé minulé roky.

POMOCNÝ ROBOTNÍK

Joe Murphy odohral posledný profiligový zápas 1. decembra 2000 za Washington proti Bostonu. Následne ukončil kariéru a jeho život začal upadať. Dnes je päťdesiatnikom bez peňazí. Privyrába si ako pomocný robotník a spáva na farmách v stane. Nevlastní ani mobilný telefón. Trpí bolesťami hlavy, výpadkami pamäte a inými ťažkosťami zavinenými početnými otrasmi mozgu. Z pätnástich miliónov dolárov, ktoré zarobil počas kariéry, mu neostalo nič.

Joe Murphy sa pridal k skupine 80 hokejistov, ktorí žalujú NHL pre zničené zdravie. Hráči požadujú finančnú náhradu za to, že ich liga nevarovala pred nebezpečím, ktoré môže vzniknúť po tvrdých bodyčekoch či bitkách. Rodák z mesta London v Kanade sa priznal, že rozmýšľal aj nad samovraždou.

PODOBNÉ OSUDY MURPHYHO A BOYNTONA

O podobnom nešťastnom konci hovorilo viacero bývalých hokejistov, ktorí dodnes trpia veľkými zdravotnými problémami po početných otrasoch.

V otvorenom liste to napísal aj bývalý obranca Nick Boynton, ktorý je jedným z najhlasnejších iniciátorov žaloby proti NHL. „Keď sa mi zhorší stav a začnem rozmýšľať nad smrťou, tak mi v spojitosti s ňou napadne v prvom rade úľava. Možnosť ako uniknúť pred bolesťou a nebyť príťažou pre rodinu a ľudí, ktorých milujem. Príliš dlho som klamal, už viac nemôžem. Hráči si zaslúžia spravodlivosť,“ napísal Nick Boynton v článku pre stránku The Players Tribune.

Niekdajší obranca Chicaga či Philadelphie sa priznal, že niekedy nedokáže odísť z domu, aby navštívil deti, pred ktorými často plače. Nesprávne životné nastavenie a depresiu často riešil rovnako ako Murphy. Alkoholom a drogami.

Bol síce na ‚odvykačke‘, ale ako sám povedal, nepomohlo mu to. Aj preto hráči v žalobe požadujú vznik centra, ktoré by bývalým hokejistom pomáhalo v ich bolestiach. „Pokojne by som skončil s hokejom skôr, nikdy nevyhral NHL, zmazal svoje meno zo Stanleyho pohára a vymenil to za skutočnosť, že mi bude lepšie,“ dodal Nick Boynton.

Share Button